Recenzia: Panasonic AG-AC160

autor: Ján Doublej

V dnešnej, a mojej prvej recenzii pre SK Filmar, sa pozrieme na nový model kamery Panasonic, AGAC160. Jedná sa o zariadenie z kategórie poloprofesionálnych/profesionálnych kamier v cene do 4000 EUR. Osobne mi prešlo rukami viacero SD a HD kamier od úplne základných v cene od 300 EUR, po top produkty v tejto kategórii, cez väčšie kamery ako Canon XH-A1, XDCAM od Sony, až po filmové REDky. Aktuálne, už približne rok, využívam ako moju primárnu “kameru”, zrkladlovku Canon, takže sa u mňa jedná o taký menší “návrat” ku klasike a pohľadu, čo súčasný semiprofi segment kamier Panasonic ponúka. Od prechodu na zrkadlovku trh s “obyčajnými” kamerami bez vymeniteľných objektívov nesledujem, takže aj ja som bol plný očakávania, čo si Panasonic v podobe AC160ky pre zákazníkov pripravil.

Na prvý pohľad ma zaujaľa veľkosť kamery, ktorá pôsobi robustne a ťažko, no ťažká nie je ani zďaleka. Jedná sa o jednu z najľahších kamier tejto veľkosti, aké som doteraz mal možnosť v rukách držať. Okrem toho padne veľmi dobre do ruky, rovnako dobre je aj vyvážená, takže natáčať s ňou je jedna radosť, no nie nadlho. Hoci je kamera ľahká, natáčať s ňou niekoľko desiatok minút či až hodín je na ruku dosť veľká záťaž, takže ramennú opierku by som zaradil k prvým kandidátom na dokúpenie z príslušenstva k tejto kamere. S AG-AC160 sa ale inak robí všeobecne príjemne, všetky funkcie či nastavenia v menu sú ľahko a rýchlo dostupné, ovládanie je intuitívne. Sú to asi 4 roky, čo mám v rukách opäť kameru Panasonic a stačilo pár minút a na rozloženie tlačítok a menu som si plne zvykol. Kým ale prejdem k používaniu v praxi, v nasledujúcich riadkoch sa budeme venovať základným a najzaujímavejším technickým detailom týkajúcich sa modelu AC160 a jej lacnejšej verzii, AC130, ktoré sú na prvý pohľad takmer totožné, no cenový rozdiel pár sto EUR sa predsalen na určitých parametroch odrazil. Panasonic používa pre modely AC-AG160/130 a AG-HPX250 nové, 1/3 3MOS Ultra-Luminance Technology, 2.2MPix čipy schopné natáčať v maximálnom rozlíšení 1920×1080. Jedná sa o vysokocitlivé, High signal to noise ratio čipy s vylepšeným skew efektom pre citeľné zníženie tzv. rolling shutter efektu, ktorým MOS čipy trpia.

Kamera poskytuje oproti konkurencii veľmi pôsobivý, 22-násobný zoom s vynikajúcou kresbou. Záznam je vytváraný v AVCHD H.264 kodeku a ukladaný na SD karty. Na tie sú k dispozícii 2 sloty, pričom záznam je možný na každú kartu samostatne alebo na obe karty súčasne, teda na druhú kartu je vytváraná akoby záloha. Záloha v pravom slova zmysle sa dá vytvárať počas DV módu a po pripojení externého zariadanie cez DV Out, teda konkrétne 6-pin FireWire. Pokiaľ by ste záznam v HD rozlíšení nepotrebovali, je tu možnosť aj klasického SD módu v DV. Optický stabilizátor, zabudované ND filtre, manuálne nastavenie uzávierky, LCPM záznam zvuku (len u AC160), 2 XLR vstupy, HDMI či HD SDI výstup (len u AC160) sú samozrejmosťou, model AC160 navyše ponúka možnosť prepínania medzi 50 a 60Hz a manuálnu voľbu snimkovej frekvencie (VFR mód) v rozsahu od 2 do 50 snímkov za sekundu a to v plnom HD rozlíšení (v režime 60Hz je rozsah samozrejme až do 60 snímkov za sekundu). Tak, to by bolo také rýchle predstavenie, čo si pre nás v Panasonic v podobe kamery AG-AC160 pripravili a teraz sa na kameru pozrieme podrobnejšie.

Obsah balenia:
V balení nájdete kameru, nabíjačku, 2 káble pre napájanie (jeden pre kameru, druhý pre adaptér na nabíjanie batérie), 5800 mAh batériu, diaľkové ovládanie s batériou, gumennú očnicu, popruh, držiak mikrofónu, manuál (vol.1 so základnými informáciami) a CD so SW a druhou časťou manuálu s podrobným prehľadom práce s kamerou.

Dizajn/rozloženie tlačítok/vstupy a výstupy:
Ako som už v úvode spomenul, kamera pôsobí robustne a na jej tele sa nachádza množstvo tlačítok, ktorých sa mi na prvý pohľad zdalo až akosi priveľa a myslím, že priloženie obrázku bude v tomto prípade vhodnejšie ako vypisovanie všetkého, čo na kamere nájdete.

Okrem množstva výrobcom funkčne prednastavených a nemodifikovateľných tlačítok, poskytuje toto zariadenie aj 3 USER tlačítka umožňujúce navolenie funkcie, ktorú budú plniť. Nechýba ani otočné prepínanie pre rýchlu voľbu medzi 6timi nastaveniami scény. Na tele kamery sú samozrejme 3 prstence na ovládanie ostrenia, zoomu a clony, už spomínané dva sloty pre SD karty akceptujúce karty veľkostí od 512MB až po 2TB (pričom pre maximálne využitie kamery od plnej kvality záznamu až po Variable Frame Rate mód sú potrebné karty Class 6 a vyššie) a množstvo výstupov + 2 XLR terminály s 48V fantómovým napájaním a manuálnym ovládaním citlivosti.

Väčšina výstupov sa nachádza v zadnej časti kamery medzi slotmi pre SD karty a slotom pre batériu, konkrétne sa jedná a 3.5mm výstup na sluchátka, USB 2.0, HDMI, DV v podobe 6-pin FireWire, SDI v SD/HD rozlíšení, INDEX a ďiaľkové ovládanie kamery (zoom, ostrenie, clona). Na pravej strane kamery nad slotom pre batériu nájdeme aj klasický AV video a audio výstup (3 cinche – video + L/R audio). Ako už bolo napísané, kamera dokáže vytvárať aj SD záznam a rovnako ho aj cez všetky výstupy posielať von z kamery. Stará sa o to vstavaný down-converter, pričom pri 16:9/4:3 konverzii je k dispozícii side crop, letterbox a squeeze.

LCD náhľadový monitor a elektronický hľadáčik:
Oba modely AC160 a AC130 disponujú vyklápateľným/otočným LCD monitorom a elektronickým hľadáčikom. Ten je tvorený 0.45″ LCOS panelom s 1.226.000 bodmi, LCD monitor je slušnej 3.45″ veľkosti, disponujúcim rozlíšením 1920×480, teda 921.000 bodmi. K elektronickému hľadáčiku nemám výhrady, ikeď niečo mierne väčšie by na škodu nebolo. Od LCD na kamere v tejto cene som čakal viac, resp. aspoň niečo podobných kvalít, ako montuje Canon do zrkadloviek od uvedenia 550D. To ale nič nemení na tom, že LCD spĺňa všetky svoje fukncie na jednotku. Menu je na jednej strane jednoduché, prehľadné, bez nejakých špeciálnych UI výstrelkov a za pomoci joysticku na tele kamery sa v ňom pohybuje veľmi dobre, no na druhej strane strohé, nemastnéneslané a mne osobne ani farebnou kombináciou nie príliš vyhovujúce. V Panasonic ževraj použili štýl menu z bežných, spotrebiteľských kamier. Za posledné 4 roky som žiadnu takú kameru Panasonic nedržal, takže neviem porovnať, no osobne mi to tak pripadalo, ako keby som sa pohyboval v menu oveľa lacnejších zariadení. Menu vyšších, profesionálnych modelov kamier Panasonic je podľa môjho vkusu spravené oveľa lepšie. Každopádne aj toto účel plní, človek nájde a nastaví čo potrebuje a v konečnom dôsledku, pri zariadeniach v týchto sumách su dôležité obrazové výsledky a nie omaľovánky v menu. Podobne ako od menu, aj od samotného LCD a jeho kvality i jemnosti som čakal niečo viac. Neviem, či som už rozmaznaný spomínaným displayom od Canonu, no display AC160 mi prišiel na cenovú hladinu tejto kamery priemerný. Človek si ale časom zvykne, nič iné mu ani neostáva, ak teda neplánuje dokúpiť externý monitor. K perfektným obrazovým výsledkom napomáha zobrazenie zebry, vektorskop a waveform.

Použitie v praxi/obraz a zvuk:
Kameru som mal k dispozícii niekoľko dní a brával som si ju so sebou aj na natáčianie dvoch videoklipov, na ktorých som v tom čase pracoval a v prestávkach sa s ňou “hral” a skúšal v praxi. Prvou vecou čo som si uvedomil je, že toto už nie je zariadenie pre mňa. Pokiaľ tieto riadky čítajú záujemcovia o tento druh kamery, prípadne majitelia podobných kamier, tak asi viete prečo práve po takomto modeli pozeráte, no stretol som sa už s viacerými ľuďmi, z ktorých si jedna skupina myslí, že s veľkou kamerou za 4000 a viac EUR môžu natáčať filmy/videoklipy s “filmovým” lookom a druhá, že zoberú zrkadlovku a natočia svadbu s úžasnou hĺbkou obrazu, čo bude vyzerať ako na striebornom plátne – nenatočia. Pri voľbe techniky je nutné sa zamyslieť nad tým, čo človek chce natáčať, aký chce mať obraz a či je to s danou technikou vôbec možné. V súčasnosti sú na kreatívne projekty ako klipy či reklamy, s vysokými požiadavkami na obraz za čo najnižšie náklady, veľmi obľúbené zrkadlovky. Telá DSLR sú schopné bezproblémovo zaznamenávať full HD obraz (niektoré lepšie, niektoré horšie, ale tomu sa teraz nebudem venovať) a so širokou škálou objektívov a plnou manuálnou kontrolou nad obrazom sa dajú dosiahnuť vynikajúce výsledky, lepšie aj ako z tejto kamery a za polovičnú sumu. No natáčanie na DSLR nie je také jednoduché, ako sa zdá a hlavne nie je určené na všetko, hlavne nie na svadby, stužkové a podobné akcie či nasadenie v TV, kde človek nemôže opakovať scény, nemôže si minúty pripravovať záber a podľa toho meniť objektívy a hlavne, nemôže sa spoliehať na plne manuálne ostrenie (ikeď automatické ostrenie počas videa už niektoré DSLR umožňujú) a nakoniec sa spoliehať na to, že určité nedokonalosti v nastaveniach sa dotiahnu postprodukciou. A práve toto sú oblasti, v ktorých AGAC160 exceluje – univerzálny objektív so skvelou kresbou aj v plnom zoome, plne automatické, manuálne a asistované ostrenie, veľmi dobrá optická stabilizácia obrazu (ikeď plný zoom v ruke len tak ľahko neudržíte), široká škála obrazových nastavení ako napr. 7 úrovní nastavenia Gamma, k tomu už spomínaná zebra, vektorscope, waveform, detekcia tvárí, DRS (vyvažovanie tmavých a svetlých bodov pre zabráneniu tmavých a prepálených záberov), proste asi všetko, na čo si človek spomenie. A toľko možností manuálnych nastavení, že vás časom prejde chuť to všetko skúšať. Celkovo sa mi s kamerou pracovalo dobre, reaguje rýchlo, automatické ostrenie síce občas zaštrajkuje, no vo väčšine prípadov sa dá na AF spoľahnúť, prípadne byť v strehu a kameru jemne korigovať. Pri manuálnom ostrení som čakal nejakú funkciu zväčšenia výrezu záberu a ostrenie podľa toho, no Panasonic použil pre funkciu asistovania pri ostrení červené zvýrazňovanie ostrých oblastí/hrán záberu a focus bar. Nemôžem povedať, že by takáto implementácia pomoci pri ostrení nebola dobrá, výsledky sú výborné, hlavne, keď človek potrebuje ostriť “za jazdy” a mať prehľad o celej scéne, nie len výreze, no v niektorých situáciach by sa zväčšnie hodilo, škoda, že nie sú dostupné obe varianty. Naproti tomu, AG-HPX250 možnosť zväčšenia časti záberu v rámci Focus Assist ponúka a chýba jej červené zvýrazňovanie ostrých hrán, no zapnutie funkcie peaking v menu ostré hrany zvýrazní bielou. Okrem toho je tu možnosť ostrenia len na určitú časť záberu, tzv. Area Function.

Čo sa týka zvuku, tak v tejto oblasti ma nič neprekvapilo, ani nesklamalo. Kamera disponuje integrovaným stereo mikrofónom na tele kamery, ktorého záznam je v kategórii integrovaných mikrofónov slušný, no a pokiaľ to so zvukom myslíte vážne, pre zapojenie externého mikrofónu sú k dispozícii 2 XLR vstupy s fantómovým napájaním. No a to najdôležitejšie – obraz: Ten produkuje táto kamera bravúrny a keby neviem, koľko AC160 stojí, tipoval by som cenu oveľa vyššiu. Všetky zábery som robil bez akýchkoľvek korekcií, teda ostrosť apod. boli nastavené na defaultnej hodnote 0, jediná vec, s ktorou som sa cielene hral, bola úroveň Gamma (ukážkové zábery sú nastavené na HD NORM). Obraz za denného svetla je proste skvelý, detailný či v maximálnom zoome alebo v celej šírke, na obraze nebadať takmer žiadne chyby a sám som bol prekvapený, aké dobré snímky z tejto kamery lezú. Najbadateľnejšia “chyba” je samozrejme rolling shutter, čo sa ale na základe použitého MOS senzoru dalo čakať, ikeď spomínaný čip s vylepšeným skew sa snaží túto chybu minimalizovať. Pri prehliadaní testovacích záberov som si ďalej všimol, že za plne automatického módu a s vypnutou funkciou DRS má kamera tendenciu prepaľovať bielu a to som si počas natáčania žiadne prepaľované časti na LCD nevšimol (zebru mám zapnutú stále). Za slabších svetelných podmienok produkuje AG-AC160 taktiež veľmi slušný obraz, ikeď osobne som od tohto modelu čakal trochu viac. Snímky síce nie sú nejak radikálne zašumené, bez zvyšovania gain je úroveň šumu to posledné, čoho sa treba báť, no obraz je vcelku tmavý, pri vyššom gain sa úmerne zvyšuje aj šum, pri +12db je už obraz dosť zrnitý (Gain sa dá nastavovať v rozmedzí od 0 do +18dB, Super gain 24dB alebo 30dB). Inak som bol ale obrazom príjemne prekvapený a ako som už neraz spomenul, úplne ma dostal 22x zoom v kombinácii so skvelou kresbou, ktorý som mal tendenciu používať a skúšať stále. Jediným problémom pri tomto neuveriteľnom zoome je, ako ho udržať, pretože ani v kombinácii so stavívom Velbon DV6000 nie sú snímky najstabilnejšie (ikeď takáto kamera si určite zaslúži lepší statív). Pri švenkoch sa to stratí, no pokiaľ snímate staticky, stačí sa kamery dotknúť alebo mať na nej ruku a každý, i minimálny otras, na obraze cítiť (hlavne keď natáčate v zime a máte problémy netriasť s vlastnou rukou, nie to ešte kamerou). Z ruky sa plný zoom dá uržať, no taktiež ho na obraze cítiť.

Záznam:
Kamera využíva na komresiu záznamu MPEG-4 AVC/H.264 High Profile kodek v .MTS kontajneri s maximálnym dátovým tokom 24 Mbps a umožňuje nastavenie 5 módov záznamu: PH s priemerným dátovým tokom 21Mbps (cca 12 hodín záznamu pri použití 2x64GB SDHC kariet), PM s 8Mbps (cca 30 hodín záznamu), HA so 17Mbps (cca 16 hodín záznamu), HE so 6 Mbps (cca 48 hodín záznamu) a DV s 25Mbps (cca 8.5 hodiny záznamu). V každom HD móde je zvuk zaznamenávaný ako 2 kanálový Dolby Digital, PH a DV mód umožňuje aj nekomprimovaný 16 bit Linear PCM. Kamera natáča štandartne v 25p, 50p (do vydania nového FW maximálne v rozlíšení 1280×720) a 50i móde, vo všetkých samozrejme so zvukom. Pri použití Variable Frame Rate, teda nastavení vlastnej snímkovej frekvencie, nie je zvuk zaznamenávaný, užívateľ teda získava napr. 1080p v 50 plných snímkoch za sekundu za cenu nutnosti nahrať zvuk na externé zariadenie. Snímková frekvencia 50fps so záznamom zvuku je teda obmedzená na rozlíšenie 1280×720 bodov, no s novým firmware, ktorý by mal Panasonic vydať v nasledujúcich mesiacoch, bude podporované aj rozlíšenie 1920×1080 pri plných, 50 snímkoch.

Kamera ďalej ponúka Pre Rec mód, teda mód, ktorý do záznamu zahrnie 3 sekundy ešte spred stlačenia tlačítka nahrávania a taktiež intervalové snímanie. To je možné nastaviť na 1, 10, 30, 60 a 120 sekundové intervaly, pričom snímať je možné až 168 hodín (pri bežnom snímaní je maximálna dĺžka jedného záznamu 12 hodín).

Záver:
S kamerou som strávil niekoľko dní a musím povedať, že na mňa zapôsobila. Najväčší dojem na mňa spravil jednoznačne objektív s obrovským rozsahom a vynikajúcou kresbou, ktorý dopĺňajú široké možnosti manuálnych nastavení. Vďaka tomu táto kamera produkuje vynikajúce snímky a to som mal len obmedzený čas zariadenie skúšať. Myslím, že po niekoľkotýždňovom aktívnom používaní by boli výsledky ešte lepšie, pretože za prvé, už samotný prechod z DSLR na takúto kameru mi občas robil problém, človek je po stovkách odtočených hodín na jednom zariadení predsalen na to zariadenie zvyknutý (nevraviac o tom, že DSLR a semipro kamera sú úplne odlišné prístroje) a za druhé, manuálne možnosti AG-AC160 sú také široké, že to chce čas všetko vychytať a obraz si vedieť optimálne nastaviť. Osobne si síce neviem predstaviť, že by som sa k takejto kamere, ako mojej primárnej, vrátil, no sú situácie, kedy by som túto kameru, ako mojú záložnú, využil a podľa porovnaní s konkurenciou, čo som si za ten čas stihol na webe popozerať, by určite patrila na popredné pozície medzi kandidátmi na kúpu. Pomer kvalita/cena je v prípade tejto kamery vynikajúci.

Ukážkové zábery*: www.megaupload.com

*Všetky zábery sú natáčané v 1080p/25fps, okrem súboru 00072.MTS, ktorý bol robený vo VFR móde s framerate 50fps. Citlivosť mikrofónu bola počas niektorých záberov omylom nastavená na nízku úroveň.

Panasonic AG-AC160 do recenzie zapožičala spoločnosť AVDigital s.r.o., ktorí radi a s ochotou poradia pri výbere kamery či príslušenstva. A čo mňa veľmi potešilo, tak do svojho portfólia produktov aj detailne vidia a vedia, čo predávajú. Toto je vec, ktorú som po posledných dvoch negatívnych skúsenostiach s predajcami (ktorí bez priloženého produktového letáku ani nevedeli, čo predávajú) v špecializovaných obchodoch na konkrétne značky veľmi ocenil. V AVDigital okrem predaja techniku aj zapožičiavajú či ponúkajú pomoc pri výrobách s výpadkom techniky alebo akéhokoľvek iného charakteru.

Recenziu pre SK Filmar pripravil Ján  Doublej (Doublej Production).